Ahoj, ja som Miška, koza anglonubijská. Mamička ma opustila, ale zachránili ma dobrí ľudia, ktorí ma naučili piť z fľašky. Bolo mi ale smutno, keď išli do práce a tak som teraz na FarmaPARKU, kde je ľudí okolo mňa stále dosť. Keď som bola malinká, bola som dokonca tak smutná, že som spala s ošetrovateľmi v posteli. Cez deň som zase odpočívala s domácimi na terase (pssst, nič neviete). Aj keď som im občas obžrala jahody, celkovo som veľmi pekne poslúchala na "no no", "nesmieš", "Miiiiškaaaa" a dokonca mám aj základné hygienické návyky. S ostatnými kozami sa nebavím, väčšinu času sú na mňa zlé a i tak sa so mnou nehrajú. Spať už teraz musím s ovečkami. Ale najradšej mám detičky. Rada s nimi chodím aj na prechádzky. Poslúcham na slovo. Majitelia o mne hovoria, že vlastne ani nie som koza, ale psík. Mám veru aj taký obojok, viem chodiť na vodítku. Teraz keď som už väčšia, učím sa rôzne triky. 

Inak som podľa plemennej príslušnosti koza anglonubijská, jedno z najväčších plemien dojných kôz. Anglonubijská koza je kozička, ktorá vie nadojiť až 6 litrov mlieka za deň. Jej mliečko je veľmi tučné a chutné, vôbec nesmrdí po kozine. Dospelé kozičky môžu vážiť aj viac ako 60kg a capkovia aj viac ako 90kg. Mne sa ale také niečo nehrozí, nakoľko som zostala po opustení mamičkou maličká. Na FarmaPARKU medzi zdrobnené zvieratká sa však určite hodím :)